Šimon Pánek: S gurážou som nikdy nemal problém
16. 11. 2021
Zakladateľ organizácie Človek v tiesni, člen OF a študentský vodca Nežnej revolúcie. Tým všetkým je Šimon Pánik, charizmatický muž, ktorý o slobode nielen hovorí. On slobodou žije.
Priblížte nám tú zvláštnu, nežno-revolučnú novembrovú atmosféru. Aké to bolo?
Bolo to skvelé! Obrovský happening, kedy si postupne uvedomujete, že ten hnusný režim, ktorý zničil život vašich rodičov, nútil vás tváriť sa, že veríte verejným klamstvám, režim, ktorý zakázal ľuďom slobodne cestovať, režim, ktorý vládol pomocou strachu... že práve tento režim končí.
... A vy ste pri tom!
On by sa komunizmus skôr alebo neskôr zrútil aj sám, bol v tej fáze a rozpad komunistického sveta práve prebiehal aj v ďalších krajinách (pád Berlínskeho múru, víťazstvo hnutia Solidarity v Poľsku). Ale ja som mal to šťastie, že som bol v centre diania a mohol som hrať určitú úlohu, o ktorej stvárnenie som sa snažil, ako najlepšie som vedel.
Sloboda – čo pre vás znamená? Pre mňa nielen voľnosť, ale aj zodpovednosť. A to je možno práve tá esencia, ktorá nám stále trochu chýba. Je predsa pohodlnejšie, keď za nás tieto opraty preberie niekto iný…
Pre mňa je sloboda úplne zásadná. Veď práve ten pocit neslobody bol hlavným dôvodom, prečo som sa aktívnejšie, hoci až koncom 80. rokov, podieľal na nejakej hlavnej zmene. Sloboda je krásna, ale zároveň musí byť prepojená so zodpovednosťou. Ja som s tým našťastie nikdy problém nemal, mám dosť guráže k tomu brať na seba zodpovednosť, ale pre časť spoločnosti je to dodnes svojím spôsobom zložité.
V rozhovore pre Český rozhlas ste kedysi povedali, že Vám naša spoločnosť pripadá „v kŕči“. Máte tento dojem aj teraz, čerstvo po voľbách?
Áno, myslím že kŕč, rozdelenosť spoločnosti, prepäté emócie, to všetko v spoločnosti zostáva. Samozrejme sa to netýka vždy a všetkých, ale skôr častí, skupín, tém. Potrebujeme predovšetkým pokojných, vecných, slušných politikov, ktorí budú dobre rozhodovať a plánovať a zároveň s rešpektom vysvetľovať svoje rozhodnutia, ponúkať pozitívne vízie do budúcnosti, upokojovať neistoty a zmierňovať strach, nie ich rozdúchavať.
Bude ťažké odlepiť oči od zeme, pozrieť sa pravde do očí a vykročiť ďalej po novej, nevyšliapanej ceste.
Áno, najmä nová vláda to bude mať veľmi náročné a rozhodne by sa mala veľmi zamýšľať nad tým, že je čas zmeniť vládnutie a politiku predovšetkým na službu. Službu ľuďom…
Priznám sa, že je tu ešte jedna vec, ktorá mi posledné mesiace nedáva spať a to je zahraničná politika. Vnímam ju ako rozpoltenú, rozdelenú na nezmieriteľné tábory.
Áno, máte úplnú pravdu a niet divu, keď prezident úplne zjavne krajinu ťahá na Východ. Propaguje Čínu a Rusko ako dôveryhodných, snáď dokonca lepších spojencov, než akých máme doteraz. Obrovský morálny a bezpečnostný hazard. Doterajší premiér bol našťastie skôr rozpoltený – na jednej strane málo pre EÚ, na druhej strane nemal zvláštnu afinitu k Rusku či Číne a veľa stál o uznanie zo Západu, takže to nedopadlo tak fatálne, ako mohlo. Teraz prichádza zmena vo vláde a príde aj na Hrade. Myslím, že najhoršie snáď máme za sebou.
Politika, to je nevyčerpateľná studnica tém. Pevne verím, že
nová politická scéna bude presne tým, čo naša republika potrebuje. Poďme sa teraz pobaviť o hlavnej časti Vášho spoločenského pôsobenia a tou je humanitárna pomoc. Aké boli začiatky Človeka v tiesni? Vznikol predovšetkým zásluhou obyčajných ľudí...
Naše začiatky boli, hoci sme nepoznali to slovné spojenie, typickou akciou občianskej spoločnosti. Pár kamarátov sa dá dohromady a najskôr organizuje pomoc Arménsku po zemetrasení (ešte v roku 1988, za komunizmu), aby v roku 1992 nadviazala zbierkami a konvojmi s pomocou do krajín bývalej Juhoslávie. Celé roky sme mohli pracovať len vďaka solidarite ľudí a dôvere v našu skupinku. Postupne sa pridala s nejakou podporou aj vláda a koncom 90. rokov sme získali prvé zahraničné financie. Dnes tvorí z rozpočtu vyše 2,5 miliardy korún asi 80 % práve medzinárodné financovanie, prostriedky vlád a medzivládnych organizácií, o ktoré súťažíme.
Cítim, že Vaše rozprávanie zďaleka nekončí…
Áno. Okrem klasickej humanitárnej pomoci v krízach, väčšinou vojnových konfliktoch (sme na Ukrajine, v Sýrii, v Afganistane), máme aj celý rad dlhodobých programov v rozvojových krajinách, ktorých cieľom je pomôcť ľuďom rásť, mať lepšie vzdelanie, úrodu, životné šance. Nie je to vidieť tak ako humanitárne operácie, ale táto práca je vlastne oveľa zaujímavejšia a dlhodobo udržateľnejšia. Podporujeme tiež obrancov ľudských práv, blogerov, študentov, aktivistov v rôznych autoritárskych krajinách, kde čelia represiám, vyhrážkam, prenasledovaniu, väzeniu a niekedy aj smrti. Pýtajú sa, hlasno volajú po slobode, chcú menej korupcie, férové voľby... Aj oni majú tieto práva.
Najsilnejšia misia Človeka v tiesni?
Dnes určite severná Sýria. Máme tam niekoľko stoviek zamestnancov a poskytujeme pomoc pre takmer 200 tisíc ľudí. To je ako by sme pomáhali celej Plzni! Je tam dosť zložitý terén, číha tam rad rizík... Ale Človek v núdzi mal vždy guráž ísť do zložitých prostredí a úžasnú schopnosť to zvládnuť, ustáť. Sme jedni z mála, kto tam takto operuje. Som za to úprimne rád.
Čo by ste odporučili nám, obyčajným ľuďom, ktorí možno trochu zabudli, aký silný majú hlas a koľko zmôže ich odvaha?
Nečítajte denne správy, udržte si odstup, otvorte knihy, ktoré sú nadčasové. Každý sa musí snažiť sám za seba a okolo seba, hoci by to bolo v malom okruhu ľudí, udržiavať pozitívny prístup a podporovať dobré veci. Česko má šancu na veľké zmeny, či už vďaka voľbám, alebo prezidentskej voľbe, ktorá sa blíži. A predovšetkým je potrebné nerezignovať a niečo robiť. Niečo prospešné. Čokoľvek! Jednou z možností je aj dlhodobá podpora, napríklad členstvo v Klube Človeka v tiesni, ktorý je pre nás úplne zásadný.
Človek v tiesni:
Bolo to skvelé! Obrovský happening, kedy si postupne uvedomujete, že ten hnusný režim, ktorý zničil život vašich rodičov, nútil vás tváriť sa, že veríte verejným klamstvám, režim, ktorý zakázal ľuďom slobodne cestovať, režim, ktorý vládol pomocou strachu... že práve tento režim končí.
... A vy ste pri tom!
On by sa komunizmus skôr alebo neskôr zrútil aj sám, bol v tej fáze a rozpad komunistického sveta práve prebiehal aj v ďalších krajinách (pád Berlínskeho múru, víťazstvo hnutia Solidarity v Poľsku). Ale ja som mal to šťastie, že som bol v centre diania a mohol som hrať určitú úlohu, o ktorej stvárnenie som sa snažil, ako najlepšie som vedel.
Sloboda – čo pre vás znamená? Pre mňa nielen voľnosť, ale aj zodpovednosť. A to je možno práve tá esencia, ktorá nám stále trochu chýba. Je predsa pohodlnejšie, keď za nás tieto opraty preberie niekto iný…
Pre mňa je sloboda úplne zásadná. Veď práve ten pocit neslobody bol hlavným dôvodom, prečo som sa aktívnejšie, hoci až koncom 80. rokov, podieľal na nejakej hlavnej zmene. Sloboda je krásna, ale zároveň musí byť prepojená so zodpovednosťou. Ja som s tým našťastie nikdy problém nemal, mám dosť guráže k tomu brať na seba zodpovednosť, ale pre časť spoločnosti je to dodnes svojím spôsobom zložité.
V rozhovore pre Český rozhlas ste kedysi povedali, že Vám naša spoločnosť pripadá „v kŕči“. Máte tento dojem aj teraz, čerstvo po voľbách?
Áno, myslím že kŕč, rozdelenosť spoločnosti, prepäté emócie, to všetko v spoločnosti zostáva. Samozrejme sa to netýka vždy a všetkých, ale skôr častí, skupín, tém. Potrebujeme predovšetkým pokojných, vecných, slušných politikov, ktorí budú dobre rozhodovať a plánovať a zároveň s rešpektom vysvetľovať svoje rozhodnutia, ponúkať pozitívne vízie do budúcnosti, upokojovať neistoty a zmierňovať strach, nie ich rozdúchavať.
Bude ťažké odlepiť oči od zeme, pozrieť sa pravde do očí a vykročiť ďalej po novej, nevyšliapanej ceste.
Áno, najmä nová vláda to bude mať veľmi náročné a rozhodne by sa mala veľmi zamýšľať nad tým, že je čas zmeniť vládnutie a politiku predovšetkým na službu. Službu ľuďom…
Priznám sa, že je tu ešte jedna vec, ktorá mi posledné mesiace nedáva spať a to je zahraničná politika. Vnímam ju ako rozpoltenú, rozdelenú na nezmieriteľné tábory.
Áno, máte úplnú pravdu a niet divu, keď prezident úplne zjavne krajinu ťahá na Východ. Propaguje Čínu a Rusko ako dôveryhodných, snáď dokonca lepších spojencov, než akých máme doteraz. Obrovský morálny a bezpečnostný hazard. Doterajší premiér bol našťastie skôr rozpoltený – na jednej strane málo pre EÚ, na druhej strane nemal zvláštnu afinitu k Rusku či Číne a veľa stál o uznanie zo Západu, takže to nedopadlo tak fatálne, ako mohlo. Teraz prichádza zmena vo vláde a príde aj na Hrade. Myslím, že najhoršie snáď máme za sebou.
Politika, to je nevyčerpateľná studnica tém. Pevne verím, že
nová politická scéna bude presne tým, čo naša republika potrebuje. Poďme sa teraz pobaviť o hlavnej časti Vášho spoločenského pôsobenia a tou je humanitárna pomoc. Aké boli začiatky Človeka v tiesni? Vznikol predovšetkým zásluhou obyčajných ľudí... Naše začiatky boli, hoci sme nepoznali to slovné spojenie, typickou akciou občianskej spoločnosti. Pár kamarátov sa dá dohromady a najskôr organizuje pomoc Arménsku po zemetrasení (ešte v roku 1988, za komunizmu), aby v roku 1992 nadviazala zbierkami a konvojmi s pomocou do krajín bývalej Juhoslávie. Celé roky sme mohli pracovať len vďaka solidarite ľudí a dôvere v našu skupinku. Postupne sa pridala s nejakou podporou aj vláda a koncom 90. rokov sme získali prvé zahraničné financie. Dnes tvorí z rozpočtu vyše 2,5 miliardy korún asi 80 % práve medzinárodné financovanie, prostriedky vlád a medzivládnych organizácií, o ktoré súťažíme.
Cítim, že Vaše rozprávanie zďaleka nekončí…
Áno. Okrem klasickej humanitárnej pomoci v krízach, väčšinou vojnových konfliktoch (sme na Ukrajine, v Sýrii, v Afganistane), máme aj celý rad dlhodobých programov v rozvojových krajinách, ktorých cieľom je pomôcť ľuďom rásť, mať lepšie vzdelanie, úrodu, životné šance. Nie je to vidieť tak ako humanitárne operácie, ale táto práca je vlastne oveľa zaujímavejšia a dlhodobo udržateľnejšia. Podporujeme tiež obrancov ľudských práv, blogerov, študentov, aktivistov v rôznych autoritárskych krajinách, kde čelia represiám, vyhrážkam, prenasledovaniu, väzeniu a niekedy aj smrti. Pýtajú sa, hlasno volajú po slobode, chcú menej korupcie, férové voľby... Aj oni majú tieto práva.
Najsilnejšia misia Človeka v tiesni?
Dnes určite severná Sýria. Máme tam niekoľko stoviek zamestnancov a poskytujeme pomoc pre takmer 200 tisíc ľudí. To je ako by sme pomáhali celej Plzni! Je tam dosť zložitý terén, číha tam rad rizík... Ale Človek v núdzi mal vždy guráž ísť do zložitých prostredí a úžasnú schopnosť to zvládnuť, ustáť. Sme jedni z mála, kto tam takto operuje. Som za to úprimne rád.Čo by ste odporučili nám, obyčajným ľuďom, ktorí možno trochu zabudli, aký silný majú hlas a koľko zmôže ich odvaha?
Nečítajte denne správy, udržte si odstup, otvorte knihy, ktoré sú nadčasové. Každý sa musí snažiť sám za seba a okolo seba, hoci by to bolo v malom okruhu ľudí, udržiavať pozitívny prístup a podporovať dobré veci. Česko má šancu na veľké zmeny, či už vďaka voľbám, alebo prezidentskej voľbe, ktorá sa blíži. A predovšetkým je potrebné nerezignovať a niečo robiť. Niečo prospešné. Čokoľvek! Jednou z možností je aj dlhodobá podpora, napríklad členstvo v Klube Človeka v tiesni, ktorý je pre nás úplne zásadný.
Človek v tiesni:
Kategórie článkov
Všetky články
Reportáže z ciest
Inšpiruj sa
Partnerstvo
Poznaj nás
Súťaž s Bushmanom
Ďalšie fotografie
