Prihlás sa
Úvod Všetky články Fotoreportér Roman Nemec: Som tak trošku fatalista

Fotoreportér Roman Nemec: Som tak trošku fatalista

Sú ľudia, ktorí fotia a ľudia, ktorí píšu. A potom sú tu fotožurnalisti - tí svoju profesiu zasvätili tomu vydávať sa do nevšedných situácií a podávať o nich správy obrazom aj príbehom... Fotoreportáže Romana Nemca, ktorý sa už dvakrát zúčastnil na záchrannej misii v Amazónii, kde okrem stláčania spúšte napríklad pomáhal stavať mobilnú nemocnicu, sú vnútorné, emotívne a úprimné. Presne ako on sám!
image
Úvodom mi dovoľte otázku: prečo práve fotožurnalistika? V čom Vám tento obor učaroval?

Na začiatku ma inšpirovali kamaráti a profesionáli, ktorí cestovali a dokumentovali príbehy ľudí v neznámych kútoch sveta. Ako napríklad v časopise Lidé a Země, kde som aj ja už dlhšie prispievateľom. Rád zdieľam svoje zážitky a skúsenosti, založené na empírii, so svojím okolím prostredníctvom článkov, prednášok či výstavy.  

Prišli ste, videli ste, zažili ste... a posielate ďalej. Tak by sa dali veľmi stručne zhrnúť Vaše výpravy do Amazónie, kde ste Neziskovej organizácii EDS pomáhal stavať mobilnú nemocnicu Momentka z mobilnej nemocnice v Amazónii, kterou Roman pomáhal stavět. a počas svojho pobytu všetko dokumentoval– od bežného života domorodcov po momentky z operačných sál… Aký bol prvý impulz k tomu do toho ísť? 

Ja som tak trošku fatalista a verím, že osud človeku vie pripraviť tie výzvy, po ktorých túži. V rámci fotografie som sa chcel profilovať a túžil som to spojiť s Amazóniou. Až na jednej plavbe na Atlantickom oceáne som sa spoznal s brazílskym fotografom André Francois, ktorý ma predstavil lekárom z EDS. Slovo dalo slovo a pozvali ma na moju prvú expedíciu. Doteraz som bol dva krát.
 
My vidíme Vaše fotky a čítame Vaše príbehy… Čo všetko za tým výsledným dielom stojí? Koľko snímok počas výpravy zaobstaráte a koľko ich potom naozaj uzrie svetlo sveta? 

V prípade foto-reportáží z Amazonského dažďového pralesa je za nimi veľa úžasných a intenzívnych zážitkov, ale aj prepotených tričiek a častej nepohody. Je to aj o výjdení zo svojej zóny komfortu a veľkom prispôsobovaní sa.  Na svoju výslednú prácu som hodne kritický, takže si vyberám len tie najlepšie zábery a ich následne upravujem do finálnej podoby, než ich uzrie svetlo sveta. 
 Roman Nemec - fotožurnalista, dobrovoľník a bushman...
Nosíte so sebou aj nejaký zápisník, kam píšete svoje postrehy a dojmy, alebo máte všetko uložené v hlave a dokážete si to neskôr s fotkou spojiť? 

Zo skúsenosti sa viem veľmi dobre spoľahnúť na obrazovú pamäť. Práve pri spracuvávaní fotografií sa mi pri nich prehrávajú zažité príbehy. Dôležité veci si buď zapíšem do poznámok v telefóne, alebo si nahrám hlasovú poznámku. Písaniu rukou sa vyhýbam, nakoľko to niekedy ani ja neviem po sebe rozlúštiť. :))
 
Spomeniete si, ktorý moment počas Vášho pôsobenia v Amazónii bol vôbec najťažší? 

Nespomínam si na vyslovene ťažkú alebo nebezpečnú situáciu. Keďže cestujem už pomerne dlhé obdobie a veľkú časť práve v Južnej Amerike, tak ma nezaskočí hocičo. Ale predsa len… keď ma napadli osy a odniesol som si deväť štipnutí. Každým razom, keď som v Amazónii, sa mi ťažšie odtiaľ odchádza.
 
Čo Vás fascinuje práve na Amazónii? 

Je to ako s láskou na prvý pohľad - všetko. A čím viac tam chodím, o to viac sa mi tam páči. Je to o úžasnej a rozmanitej prírode a tiež o domorodých obyvateľoch, ktorí majú otvorené srdcia. Fascinuje ma Slnko nad Amazóniou... tá rôznorodosť, čistota a divokosť toho prostredia, kde cítite silu prírody a svoje miesto v nej. 
 
Prostredníctvom fotografií s príbehom podávate ľuďom dôverný obraz o tom, ako sa žije v tak odľahlej časti sveta. Čo Vám na tamojších ľuďoch učarovalo, v čom sú iní ako my? 

Je pre mňa dôležité podať svoje skúsenosti a fakty čo najvernešie. Vo veľkej Amazónii je skoro 300 rôznych etník pôvodných obyvateľov, ktorí žijú v symbióze s prírodou viac ako 8000 rokov. Majú svoje jazyky, kultúru, náboženstvá a čím viac žijú v odľahlých oblastiach, o to viac tradičnejším spôsobom života. Nažívajú v komunite, v ktorej každý má svoje dôležité miesto. Tešia sa zo života, z jednoduchých vecí a sú väčšinou srdeční a pohostinní. Snažím sa od nich čo najviac naučiť, či si odniesť z tej dobrej energie. 
 
Žili ste pomerne dlhú dobu (6,5 rokov) v Sao Paule. Čo vám to dalo / čo vám to vzalo? 

😊 Bola to pre mňa zatiaľ najväčšia výzva… teda v relatívne krátkom čase sa zbaliť a odsťahovať do megapolisu či betónovej džungle, akým je São Paulo. Mal som 35 a nebolo to ľahké začať v podstate úplne odznova. Dalo mi to užasné zážitky, skúsenosti a nových priateľov. Život nám neustále dáva a berie a neviem povedať, čo by bolo inak, keby som ostal doma v Bratislave. Avšak neľutujem ani jeden deň!

 Zbalený na cesty :)... Kam sa chystáte v najbližšom čase? 

Tam, kde sa začala moja cesta do Brazílie.  Idem po tretí raz na Kubu. 
 
Balenie na cesty musí byť pomerne náročné. Čo Vám nikdy nesmie chýbať? 

Za tie roky už mám zoznamy podľa typu destinácií. Viem sa na cestu pripraviť a zbaliť pomerne rýchlo. Snažím si brať čo najmenej vecí, ako je možné. Avšak vždy si beriem lekárničku, fotoaparát a neodídem bez vhodného klobúka či čiapky Bushman. 
 
Najobľúbenejší BUSHMAN kúsok? 

Jednoznačne klobúk Legend

* Viacej momentiek, fotených Romanom Nemcom, nájdete v priloženej fotogalerii :).