Jakub Vánger: Prírodu potrebujeme my, nie ona nás
25. 10. 2021
Jakub Vágner - rybár, dobrodruh a cestovateľ - má plné právo povedať, čo si myslí o súčasnom vzťahu ľudí k prírode. Trávi v nej väčšinu svojho času a ako sám hovorí, je pre neho všetkým. Práve na základe tejto myšlienky vznikol rozhovor, sprevádzaný rešpektom, pokorou i skúsenosťami človeka, ktorý si dlhé roky ctí zákony prírody.
BUSHMAN: Keby ste mali opísať svoju vášeň k rybárčeniu 3 slovami, ktoré by to boli?
JAKUB: Sloboda, dobrodružstvo, poznanie.
BUSHMAN: Nie ste len rybár. Ste v prvom rade dobrodruh a cestovateľ. Ako a kde sa rodia nápady na Vaše cesty za poznaním?
JAKUB: JAKUB: Predtým som svoje cesty prispôsoboval predovšetkým druhom rýb, ktoré som potreboval zdokumentovať. Dnes sa zameriavam aj na nerybárske dokumenty a snažím sa vyberať si miesta, ktoré sú čo najmenej zasiahnuté modernou civilizáciou.
BUSHMAN: Ktorá výprava Vám skutočne vzala dych, či už v dobrom, alebo zlom slova zmysle?
JAKUB: Každá, a to naozaj bez výnimky. Nešiel by som niekam, kde to tak nebude. Navyše to mám tak, že sa na miesta rád vraciam a snažím sa ich spoznať oveľa viac do hĺbky. Človek si niektoré krásy a súvislosti uvedomí jedine vďaka času ...
BUSHMAN: Dobrodružstvo – to je predovšetkým adrenalín, eufória, ale tiež strach. Ako ho prekonávate?
JAKUB: Neprekonávám, ja sa na to teším :-). Veď to je presne to korenie, na ktoré cestovateľ čaká!
BUSHMAN: Od čias, kedy ste prvýkrát nahodili udicu, uplynula dlhá doba. Ako sa za tú dobu zmenil Jakub Vágner?
Snáď vôbec :-). Teda ... určite pribudlo pár šrámov, tiež parazitov, tropických chorôb a vrások. Vo vnútri som ale stále ten chlapec, ktorý sa nemôže nabažiť všetkých tých voňavých kútov sveta.
BUSHMAN: Jazero Katlov je Váš splnený sen, zadosťučinenie?
Cítite sa tu byť doma?
Katlov je môj domov a som za neho veľmi šťastný. Dlho som pocit domova nepoznal. Asi musel prísť správny čas, a hlavne správne miesto. Predtým som sa z expedícií vracal do malého bytu, ku ktorému som nemal žiadny vzťah. Bol to hotel, kde nikto iný nebýval. Teraz sa vraciam z expedície a už sa teším, ako si sadnem na záhrade k jazeru a budem v pokoji pozerať na vodu.
BUSHMAN: Ctíte si zákony prírody a dlhé roky ste s ňou úzko spätý. Ako sa za tú dobu zmenil vzťah ľudí k prírode? Vnímate pozitívnu zmenu?
JAKUB: Príroda je pre mňa všetkým. Bez nej by nebolo nič. Tento pocit vnímam čím ďalej tým viac. Za dvadsať rokov svojho cestovania po svete som videl mnoho nepochopiteľnej skazy. Ľudská chamtivosť zničila už toľko zázrakov prírody a bohužiaľ za veľmi krátky čas. Až ma desí, čo sa stane za ďalšie dve desaťročia. Rád by som dúfal, že sa úcta ľudí k prírode zmení a že si uvedomíme, že príroda nás nepotrebuje. To my potrebujeme prírodu ...
------------------------------------------------------------
Viac o Jakubovi Vágnerovi sa dozvieš tu:
JAKUB: Sloboda, dobrodružstvo, poznanie.
BUSHMAN: Nie ste len rybár. Ste v prvom rade dobrodruh a cestovateľ. Ako a kde sa rodia nápady na Vaše cesty za poznaním?
JAKUB: JAKUB: Predtým som svoje cesty prispôsoboval predovšetkým druhom rýb, ktoré som potreboval zdokumentovať. Dnes sa zameriavam aj na nerybárske dokumenty a snažím sa vyberať si miesta, ktoré sú čo najmenej zasiahnuté modernou civilizáciou.
BUSHMAN: Ktorá výprava Vám skutočne vzala dych, či už v dobrom, alebo zlom slova zmysle? JAKUB: Každá, a to naozaj bez výnimky. Nešiel by som niekam, kde to tak nebude. Navyše to mám tak, že sa na miesta rád vraciam a snažím sa ich spoznať oveľa viac do hĺbky. Človek si niektoré krásy a súvislosti uvedomí jedine vďaka času ...
BUSHMAN: Dobrodružstvo – to je predovšetkým adrenalín, eufória, ale tiež strach. Ako ho prekonávate?
JAKUB: Neprekonávám, ja sa na to teším :-). Veď to je presne to korenie, na ktoré cestovateľ čaká!
BUSHMAN: Od čias, kedy ste prvýkrát nahodili udicu, uplynula dlhá doba. Ako sa za tú dobu zmenil Jakub Vágner?
Snáď vôbec :-). Teda ... určite pribudlo pár šrámov, tiež parazitov, tropických chorôb a vrások. Vo vnútri som ale stále ten chlapec, ktorý sa nemôže nabažiť všetkých tých voňavých kútov sveta.
BUSHMAN: Jazero Katlov je Váš splnený sen, zadosťučinenie?
Cítite sa tu byť doma? Katlov je môj domov a som za neho veľmi šťastný. Dlho som pocit domova nepoznal. Asi musel prísť správny čas, a hlavne správne miesto. Predtým som sa z expedícií vracal do malého bytu, ku ktorému som nemal žiadny vzťah. Bol to hotel, kde nikto iný nebýval. Teraz sa vraciam z expedície a už sa teším, ako si sadnem na záhrade k jazeru a budem v pokoji pozerať na vodu.
BUSHMAN: Ctíte si zákony prírody a dlhé roky ste s ňou úzko spätý. Ako sa za tú dobu zmenil vzťah ľudí k prírode? Vnímate pozitívnu zmenu?
JAKUB: Príroda je pre mňa všetkým. Bez nej by nebolo nič. Tento pocit vnímam čím ďalej tým viac. Za dvadsať rokov svojho cestovania po svete som videl mnoho nepochopiteľnej skazy. Ľudská chamtivosť zničila už toľko zázrakov prírody a bohužiaľ za veľmi krátky čas. Až ma desí, čo sa stane za ďalšie dve desaťročia. Rád by som dúfal, že sa úcta ľudí k prírode zmení a že si uvedomíme, že príroda nás nepotrebuje. To my potrebujeme prírodu ...------------------------------------------------------------
Viac o Jakubovi Vágnerovi sa dozvieš tu:
Ďalšie fotografie
