Lukáš Langmajer: Našiel som absolútny kľud a slobodu

K divadlu ho priviedla sestra už v štrnástich rokoch. Dnes absolvuje pokojne dvadsať predstavení mesačne na rôznych scénach po republike a k tomu natáča filmy a seriály. „Je fajn hrať veselé postavy. Ľudia ma potom majú radi a skôr si ma pustia, pretože sa zabavia,“ usmieva sa herec a „automechanik“ Lukáš Langmajer.
Sme v Obecnici, ktorá je jednou zo vstupných brán do CHKO Brdy, kde teraz Lukáš s rodinou žije a kam sa presťahoval z Dobříše. Brdy – tento kút Česka, ktorý sa len nedávno otvoril verejnosti, plzeňskému rodákovi učaroval. Kúpil tu pozemok, má hotové plány na domček, už len začať stavať…


BUSHMAN: Prečo Brdy?
LUKÁŠ: Dôvodov je veľa, ale jeden za všetky je, že je mi v nich dobre. Lesy ma tešia, dodávajú mojej duši pokoj a rozvahu.

BUSHMAN: Ako bude vyzerať váš vysnívaný domček?
LUKÁŠ: Je jednoduchý, architekt tomu hovorí senník. Vychádzam z okolitej krajiny, z histórie, ide o obyčajnú stavbu, ktorá má do krajiny zapadnúť a nevyčnievať z nej, len ju dokresľovať. Centrálny pohľad mám na severovýchod, cez lúky, juhozápadný je na vrch Třemšín. Sú to nádherné miesta…

BUSHMAN: Budete na samote?
LUKÁŠ: Jedného suseda máme, inak sú okolo lúky. Aby som ti priblížil lokalitu, musíme do histórie. V 19. storočí do týchto miest prišli Nemci zo Šumavy, ktorí mali skúsenosť s pracou v lese. Stavali si klasické šumavskej chalupy, rozosiate po krajine. Vo vedľajšom Nepomuku sú dokonca nórskej domčeky. Následoval vojenský újazd a dediny žili z vojakov. Po ich odchode všetko stíchlo a miesto hľadá svoje uplatnenie.

BUSHMAN: Čo si takto v Zalánech, kde máš pozemok, niekedy v budúcnosti otvoriť bar? Kedysi si za ním na brigáde pracoval…
LUKÁŠ: Viem si predstaviť krčmu. Každý správny herec sa musí vedieť opýtať: Čo si dáte?

BUSHMAN: Počul som, že beháš?
LUKÁŠ: Osem rokov. Bežím si podľa seba, motám sa po tých lesoch, väčšinou to vychádza na hodinu, hodinu a pol, ale koľko som ubehol, to neviem, nič si nemeriam. Ale ma to takto baví.

BUSHMAN: Behaním si skvele vyčistíš hlavu, nie?
LUKÁŠ: Áno. Trošku sa to dá nahradiť túlaním, ale to zaberie viac než hodinu denne.

BUSHMAN: No áno, túlanie, o tom už som niekde počul, že sa túlaš najradšej sám…
LUKÁŠ: So psom. Sám by som mal trošku problém. Ešte som sa nenaučil byť úplne sám so sebou na sto percent, vyfiltrovať určité myšlienky.

BUSHMAN: A keď sme pri tom túlaní – čo bolo impulzom pre štart tvojej spolupráce s námi? Prečo zrovna BUSHMAN?
LUKÁŠ: Ponúka sa odpoveď, prečo nie? Nikdy som si nezakladal na tom, čo mám na sebe. Väčšinou som niečo zdedil, poslal mi to brat, dve tašky som dostal od Hynka Čermáka a podobne. Hovoril som si fajn, dobre, oblečenie mám. Od jari do jesene kraťasy a potom to prebuchať zase do jari, až si zase vezmem tie svoje obľúbené kraťasy.

BUSHMAN: Tak niektorí v nich chodia aj v zime, nie?
LUKÁŠ: Ako Pavel Nový? Keď som potom začal sám pre seba riešiť, že sa teda začnem trochu viac vybavovať k tomu svojmu túlaniu, prišiel nápad, čo tak sa s niekým spojiť, kto mi vlastne jednoducho pomȏže ušetriť – ale tak, aby to už konečne bolo moje. Preto ten impulz musel ísť odo mňa a nie od druhej strany. Ja musím byť ten, kto si vyberie, nie že si niekto vyberie mňa, osloví ma a skúsi ma presvedčiť, že to mám zadarmo. Nikdy to nemám zadarmo. Ja som musel niečo urobiť pre to, aby si tu so mnou sedel.

BUSHMAN: Asi sme neboli jediná značka na zozname…
LUKÁŠ: Poslal som svojej agentúre aj iné značky, ale napospol to neboli konkurenčné firmy, pretože sa zaoberajú aktívnymi vecami. Vtipné je, že mám za to, že som BUSHMAN poslal ako prvú. Mám nejaké veci doma, poznám ho, páči sa mi to.

BUSHMAN: A vyšlo to.
LUKÁŠ: Myslím, že prvá voľba bola správna. To znamená: ja som si vybral, ja to chcem nosiť. Nie že vy chcete, aby som ja to nosil. Zároveň sa to o to lepšie prepojí.


BUSHMAN: Trochu sa tým dostávame k úvodu nášho stretnutia a tomu, že vďaka „zábavným“ rolám sa dokážeš lepšie uživiť. Ľudia ťa majú radi, preto ťa sledujú viac aj na sociálnych sieťach. Považuješ sa za influencera?
LUKÁŠ: Jedna organizácia mi teraz poslala e-mail, v ktorom ma zaradili medzi influencerov. A ja neviem, čo si s tým mám ako počať. Ja fakt nie som influencer. Možno, keby mi napísali, že som automechanik, tak je mi to oveľa milšie. Z toho tiež pramení to, že keď ja som si vás našiel, tak som vám povedal, takýto som, takto vyzerám, toto robím. Chcete, nechcete?

BUSHMAN: Preklepli sme si ťa a zistili, že ťa chceme. My ale tiež vieme odmietnuť.
LUKÁŠ: A to je v poriadku. Umenie povedať nie je jedno z najťažších v živote. Ale od toho aj tak nejako pramení, že ja mám teraz čisté svedomie. Že vy viete, akým spôsobom sa prezentujete, či už na sociálkach, alebo svojou prácou. A nemusíme si teraz nič dokazovať. To je pre mňa značka ideál. Nehovoriac o tom, že mi to vaše oblečenie pristane.

BUSHMAN: A cítiš sa v ňom dobre, nie?
LUKÁŠ: Jasne. A tiež sa páčim mojej žene. Z toho mám iba radosť.
 
Má Lukáš radšej divadlo, alebo film? Prečo si zaobstaral obytnú dodávku? A dokáže si ju sám opraviť? Kam najradšej cestuje a ako mu BUSHMAN pomáha sa osamostatniť? Nielen to sa už čoskoro dozvieš v pokračovaní rozhovoru s hercom, automechanikom a ambasadorom značky BUSHMAN Lukášem Langmajerem.