Mirek Kodada: Je dôležité poznať svoje limity a zbytočne neriskovať

3. 11. 2022

Míra Kodada - muž, ktorý miluje divokú vodu natoľko, až sa stal držiteľom českého rekordu v najvyššom zjazdenom vodopáde. Pritom začínal na pokojných vodách v juhočeskej Majdaleně. Na vrchole svojej kariéry sa byť necíti; pádlovať vraj človek môže aj v starobe, stačí udržiavať sa v kondícii a nevyjsť z cviku. Míra je akčný človek, pádler, otec na plný úväzok a v neposlednom rade BUSHMAN ambasádor. Už viac ako tri roky spája svoje meno s českou značkou oblečenia, vyrábaného z prírodných materiálov a doplnkov, ktoré robia náročné, ale aj tie každodenné expedície príjemnejšími….

Ty a voda – kamaráti od mala, alebo si si vzťah k vode budoval postupne?
Od malička som jazdil s rodičmi na kanoe a následne v turistickom oddiele. Zhodou okolností som sa dostal k plastovej lodi. Začiatky boli náročné, ale postupne som sa zlepšoval a začalo ma to strašne baviť.

Takže vášeň na celý život?
Rozhodne! A potom, pri vode sa zakaždým zíde vážne skvelá partia a ľudia, ktorí pri sebe držia.

Tvoja úplne prvá spomienka na vodu?
Lužnice v Majdaléně, na nej som sa naučil poriadne pádlovať. Trávil som tam každú voľnú chvíľu a viem, že sa na ňu raz zase vrátim. Bude to taký kolobeh - na nej som začínal, na nej si užijem vek…

Aké náročné boli začiatky? Učil si sa sám, alebo Ťa niekto viedol?
Učil som sa sám a snažil som sa čo najviac odkukať od ostatných. Ona teória je pekná a dôležitá vec, ale prax nič nenahradí. Je to ako s učením jazyka - najlepšie je, keď budete hovoriť, hovoriť, snažiť sa dorozumieť, používať ten jazyk každý deň, až si ho nakoniec osvojíte. Takto podobne je to aj s pádlovaním.

Kedy si opustil pokojnejšie vody a pustil sa na naozaj divokú rieku?
V prvom roku pádlovania som zišiel Čerťáky pod Lipenskou priehradou, čomu z počiatku nikto neveril a potom to všetko už nejako nadväzovalo. Alebo teda nabralo to na obrátkach. Išlo to rýchlo... Keď totiž raz na divokú rieku presedláte, už vás to netiahne späť do pokojných vôd.

Tvoj zatiaľ najviac osudový trip?
Určite môj prvý trip do Nepálu. Dobrodružný, riskantný, vyčerpávajúci, zábavný a fascinujúci. Za dva mesiace tomu bude presne 20 rokov…

Kde všade si vlastne pádloval, vedieš si nejaký záznam, alebo to máš všetko v živej pamäti?
Za tie roky už je toho celkom dosť, ale oveľa viac je na mojom zozname miest, kam by som ešte chcel ísť. Veľmi dobré boli tripy na Bielom Níle v Ugande, Čile, Brazílii, Costa Rice, Kanade, Altaji v Rusku, USA, Kolumbii, Peru. V Európe je ale tiež množstvo super pádlovacích destinácií, tak napríklad Nórsko, oblasť Piemont, Korzika, Alpy, Galícia. Rieky tečú po celom svete a každá je úplne iná. To je na pádlovaní super. Tá rozmanitosť, rôzne charaktery riek…

Blesklo Ti niekedy hlavou: „Už dosť?!“ Bol nejaký moment, kedy si bilancoval?
Stále ešte nemám dosť! Vek na vode vôbec nič neznamená, stačí udržať si dobrú kondíciu a vášeň. Keď sa ale stane nejaká nehoda, tak ma to rozhodne zasiahne, hoci tam napríklad práve nie som. Tých nehôd na vode je pomerne dosť a vďaka sociálnym sieťam sa o väčšine človek dozvie. Preto sa držím jednej zásady: Je dôležité poznať svoje limity a zbytočne neriskovať.

Čo cíti kajakár predtým, než sa vrhne do prúdu?
Dosť silné napätie a veľkú nálož adrenalínu, zároveň ale aj vzrušenie z toho, čo príde. Záleží na obtiažnosti. Každopádne je dôležité to všetko vedieť skrotiť a plne sa sústrediť na splav. Stačí sekunda nepozornosti a rieka vás zomelie.

Si držiteľ českého rekordu v najvyššom zjazdenom vodopáde. Aký je to pocit splavovať vodopád? Keď si to predstavím, mám ten typicky mrazivý pocit, akoby som bola na horskej dráhe hneď v prvom vozíku a čakala na moment, kedy sa zlomí stúpanie a zrútime sa niekam dole. Má človek vôbec čas na nejaké postrehy a vnemy okolo, alebo je to o 100% sústredení?
100% sústredenie. Nepodarený pokus môže mať fatálne následky a ten vodopád nemusí byť ani veľmi vysoký. Ale keď sa ide nejaký takýto veľký vodopád, je to celkom veľká operácia, vyžadujúca si niekoľkohodinové prípravy. Takže si to miesto človek predtým užije dosýta….

Pádlovanie. Vyzerá jednoducho, ale musí to byť poriadna makačka. Čo potom najviac bolí? Chrbát? Ramená? Celé telo?
Pádlovanie je super pohyb a spevňuje hornú časť tela, povedal by som skoro bezbolestne. Ale keď sa ide nejaká ťažká rieka, tak to má človek ako veľmi komplexný fitness tréning – veslovanie, lezenie, niekedy aj plávanie. A občas dokonca aj ide na bicykli alebo beží späť pre auto, keď nie je vodič.

Ako sa vlastne „pádler“ udržuje v kondícii?
V ideálnom prípade práve pádlovaním. Tu v Prahe máme super kanál. K tomu bicykel, behanie, v zime bežky. Ja som ale vďačný za akýkoľvek šport, ktorý sa dá praktizovať vonku v prírode. Samozrejme je ale potrebné pravidelne ísť na nejakú ťažšiu vodu, ideálne do zahraničia. To človek ničím nenahradí. Človek skrátka nesmie vyjsť z cviku.

Zostáva Ti vôbec ešte nejaký voľný čas? A ak áno, kde a ako ho najradšej tráviš?
Teraz nezostáva vôbec žiadny, všetok voľný totiž trávim s rodinou. Mám dvoch malých synov a tým teraz venujem skoro všetok svoj čas. Neodpustil by som si, keby mi rástli pred očami a ja som s nimi nemal spoločné zážitky, spomienky…. Je im 2 a 5 rokov, takže už je s nimi poriadna sranda. Dokonca už začínajú pádlovať a trúfam si tvrdiť, že majú talent, takže super. Čo viac si môže otec priať…

Kde sa vidíš o dvadsať rokov?
(s úsmevom) To vôbec netuším, takto ďaleko sa radšej nepozerám. Dúfam ale, že budem stále ešte v kondícii a zažívať množstvo dobrodružstiev na vode i mimo nej.

Okrem toho, že jazdíš na divokej vode a organizuješ Devils Extreme Race, si aj ambasádorom značky BUSHMAN. Prečo práve táto značka? A na ktorý z kúskov z ich dielne nedáš dopustiť?
So značkou BUSHMAN spolupracujem tri roky a za ten čas som už stihol vyskúšať množstvo výrobkov. Páči sa mi, že sú vyrobené z kvalitných prírodných materiálov a hlavne, že vydržia veľmi dlho. To človek ocení najmä na expedíciách, kde je počet vecí značne obmedzený a potrebuje sa na svoje oblečenie stopercentne spoľahnúť. Veľký benefit vidím aj v tom, že ich práve tak môžem nosiť napríklad aj v meste bez toho, aby sa za mnou ľudia otáčali, že som sem prišiel odniekiaľ z buše. Bushman robí tak širokú škálu oblečenia a doplnkov, že je naozaj ťažké vybrať si jeden.