Po stopách Bieleho kanibala
15. 11. 2019
Narodil sa v Chocni, točil filmy s hviezdami prvej republiky a priatelil sa s Ernestom Hemingwayom. John Brom - muž, ktorý filmoval Afriku, ktorá mala zmiznúť.
Interaktívna výstava Biely kanibal približuje Afriku v dobách, kedy ju nakrúcal John L. Brom, aj radom autentických artefaktov, na ktoré si môžeš siahnuť.
Skoro nikto ho v Česku nepozná, ale väčšina ľudí pozná jeho prácu, ktorú v Čechách vykonal do konca 2. svetovej vojny. Narodil sa ako úplne obyčajný chlapec v Chocni, točil filmy s Vlastom Burianom, Lidou Baarovou a ďalšími hviezdami prvej republiky. Emigrácia pred komunistickou diktatúrou ho priviedla k ďalšej láske - Afrike. Stretol domorodého kráľa, prezidentov a premiérov i povstalcov Mau-Mau. Filmoval Afriku, ktorá mala zmiznúť. Spoznal čierny kontinent ako málokto pred ním i po ňom.
Od novembra máš možnosť Johna L. Broma spoznať aj ty. Zblízka a doslova na vlastnej koži. Vďaka výstave Biely kanibal, ktorú pripravil cestovateľ, fotograf a muzikant Martin SIL, "majiteľ splneného sna". "Tým snom je, že som mohol pracovať na tejto výstave a súbežne na dokumente." A nie je to jediný sen spojený s výstavou, vďaka ktorej sa môžeš preniesť do Afriky na prelome minulého storočia.
Ako sa Martin Šíl stretol s Johnem Bromem?
Úplne náhodou. Zhruba v roku 2010 som sa pripravoval so zborom, v ktorom spievam, na adventný koncert v Chomutove v kostole sv. Ignáca. Som vášnivý čitateľ a afrikanista a v zázemí vo foyer knižnice som našiel knižku, ktorá vyzerala úplne blbo. Volala sa Africká odysea, autorom bol John L. Brom - čiže Američan -, a na obálke mala levicu, ako žerie pečeň antilopy. Hovoril som si, to bude kravina, ale vzal som svojich 10 korún a kúpil si ju. Bolo to najlepšie investovaných 10 korún, ktoré som v živote minul. Sotva som sa začítal, zaujalo ma, ako dobre je napísaná a preložená, čo autora na Afrike zaujíma a čo mu príde dôležité. Postupom času z textu začali vypadávať českej reálie, napríklad keď hovoril o sochárovi Foitovi (František Vladimír Foit, český sochár, etnograf a cestovateľ). Tajne som začal dúfať, a keď som sa v doslove dočítal, že má slovenské korene, bolo to jasné. Začal som googlit, pátrať, čítať ... potom už sa tomu nedá odolať. Keď prídete na stopu niečoho takto zaujímavého, príde na rad známe "kto, keď nie ja, kedy, keď nie teraz, keď môžem".
V čom je pre teba osobnosť Johna Broma výnimočná?
Narodil sa nie ako John, a nie v Amerike, ako by sa mohlo zdať. Narodil sa v Chocni ako Ladislav a obyčajný chlapec. Jeho osud začal v malom východočeskom meste a cez veľmi veľa zážitkov a neuveriteľných činov a skúseností prešiel Prahou, Parížom, Londýnom a Afrikou a skončil v New Yorku. Až ten človek vyzerá trošku ako klon Jára Cimrmana - s tým rozdielom, že Brom nie je vymyslený, naozaj bol a naozaj to všetko prežil. Za púhych 60 rokov, ktoré strávil na svete. Jeho život je dôkazom, že americký sen funguje nielen za morom. Funguje všade tam, kde nie ste leniví, kde nie ste pri múre a nebojíte sa ísť za tým, čo chcete robiť. Keď máte tieto vlastnosti, príde aj to šťastie a príležitosti.
Prečo je Brom v Česku v podstate neznámy?
To je dedičstvo minulého režimu. Emigroval v roku 1949 a od tej doby bol pre režim v Československu mŕtvy. Navyše mal obrovský handicap, pretože bol hnusný kapitalista. Vychádzal z veľmi chudobných pomerov, za 1. republiky sa ale vďaka kinematografii stal zámožným človekom. Lenže už v roku 1945 mu všetko znárodnili a bol na mizine. Nevedel, ako sa bude živiť. Že sa z toho vyhrabal a začal nový život, bol plod jeho nezdolného ducha. Len preto, že bol pracovitý a nevzdával sa. Takých ľudí režim nepotreboval.
Je tvoja výstava Biely kanibal len o Johnovi L. Bromovi?
Nie, chcel som ukázať Afriku 50. rokov, aby mali ľudia predstavu o tom, ako náročné to vtedy bolo. Broma len na niektorých cestách sprevádzala jeho druhá žena Olga, pretože to bolo nutné kvôli filmovaniu. Inak v drvivej väčšine prípadov cestoval úplne sám, naľahko, a vďaka tomu sa k ľuďom dostal veľmi blízko. Sám si síce zraniteľnejší čo sa týka pri bezpečnosti, tak i pri kultúrnych rozdieloch, máš ale oveľa jednoduchší prístup k ľuďom ako jedincom. To Brom vedel, preto cestoval sám. A to sa mi na ňom páči. Trebárs známy publicista, spisovateľ a cestovateľ Joseph Kessel oceňoval Bromové dokumenty z ciest aj preto, že sú dielom jedného jediného muža: od kamery, cez scenár až po strih - okrem hudby robil takmer všetko.
Ako by si niekoľkými slovami pozval nielen bushmanov na svoju výstavu?
Príďte spoznať človeka, ktorý je v rovnakej lige ako Eduard Ingriš (hudobný skladateľ, dirigent, cestovateľ, filmový dokumentarista, kameraman a fotograf), cestovateľ a spisovateľ Miroslav Zikmund alebo Ernest Hemingway. Práve ten napríklad o Bromovi na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia vyhlásil, že jeho dokumentárne dielo ho radí medzi najpoprednejších spisovateľov. Poznali sa, obaja Afrike rozumeli, hoci každý ju vnímal inak, a navzájom sa veľmi rešpektovali. Príďte na Hemingwayovho kamaráta.
Cestovateľ, fotograf a muzikant, milovník a znalec Afriky. Za viac ako pätnásť rokov precestoval JAR, Namíbiu, Zambiu, Zimbabwe, Svazijsko, Mozambik alebo Botswanu, o ktorých tiež píše, točí zábery a rozpráva na prednáškach. Preložil do češtiny zbierku krováckých legiend, v roku 2017 viedol expedíciu k vodopádu Tugela Falls v Juhoafrickej republike, aby overil, či nejde o najvyšší vodopád sveta. BUSHMAN podporuje Martina Šíla na cestách už mnoho rokov.
Od novembra máš možnosť Johna L. Broma spoznať aj ty. Zblízka a doslova na vlastnej koži. Vďaka výstave Biely kanibal, ktorú pripravil cestovateľ, fotograf a muzikant Martin SIL, "majiteľ splneného sna". "Tým snom je, že som mohol pracovať na tejto výstave a súbežne na dokumente." A nie je to jediný sen spojený s výstavou, vďaka ktorej sa môžeš preniesť do Afriky na prelome minulého storočia.
Ako sa Martin Šíl stretol s Johnem Bromem?
Úplne náhodou. Zhruba v roku 2010 som sa pripravoval so zborom, v ktorom spievam, na adventný koncert v Chomutove v kostole sv. Ignáca. Som vášnivý čitateľ a afrikanista a v zázemí vo foyer knižnice som našiel knižku, ktorá vyzerala úplne blbo. Volala sa Africká odysea, autorom bol John L. Brom - čiže Američan -, a na obálke mala levicu, ako žerie pečeň antilopy. Hovoril som si, to bude kravina, ale vzal som svojich 10 korún a kúpil si ju. Bolo to najlepšie investovaných 10 korún, ktoré som v živote minul. Sotva som sa začítal, zaujalo ma, ako dobre je napísaná a preložená, čo autora na Afrike zaujíma a čo mu príde dôležité. Postupom času z textu začali vypadávať českej reálie, napríklad keď hovoril o sochárovi Foitovi (František Vladimír Foit, český sochár, etnograf a cestovateľ). Tajne som začal dúfať, a keď som sa v doslove dočítal, že má slovenské korene, bolo to jasné. Začal som googlit, pátrať, čítať ... potom už sa tomu nedá odolať. Keď prídete na stopu niečoho takto zaujímavého, príde na rad známe "kto, keď nie ja, kedy, keď nie teraz, keď môžem".
V čom je pre teba osobnosť Johna Broma výnimočná?
Narodil sa nie ako John, a nie v Amerike, ako by sa mohlo zdať. Narodil sa v Chocni ako Ladislav a obyčajný chlapec. Jeho osud začal v malom východočeskom meste a cez veľmi veľa zážitkov a neuveriteľných činov a skúseností prešiel Prahou, Parížom, Londýnom a Afrikou a skončil v New Yorku. Až ten človek vyzerá trošku ako klon Jára Cimrmana - s tým rozdielom, že Brom nie je vymyslený, naozaj bol a naozaj to všetko prežil. Za púhych 60 rokov, ktoré strávil na svete. Jeho život je dôkazom, že americký sen funguje nielen za morom. Funguje všade tam, kde nie ste leniví, kde nie ste pri múre a nebojíte sa ísť za tým, čo chcete robiť. Keď máte tieto vlastnosti, príde aj to šťastie a príležitosti.
Prečo je Brom v Česku v podstate neznámy?
To je dedičstvo minulého režimu. Emigroval v roku 1949 a od tej doby bol pre režim v Československu mŕtvy. Navyše mal obrovský handicap, pretože bol hnusný kapitalista. Vychádzal z veľmi chudobných pomerov, za 1. republiky sa ale vďaka kinematografii stal zámožným človekom. Lenže už v roku 1945 mu všetko znárodnili a bol na mizine. Nevedel, ako sa bude živiť. Že sa z toho vyhrabal a začal nový život, bol plod jeho nezdolného ducha. Len preto, že bol pracovitý a nevzdával sa. Takých ľudí režim nepotreboval.
Je tvoja výstava Biely kanibal len o Johnovi L. Bromovi?
Nie, chcel som ukázať Afriku 50. rokov, aby mali ľudia predstavu o tom, ako náročné to vtedy bolo. Broma len na niektorých cestách sprevádzala jeho druhá žena Olga, pretože to bolo nutné kvôli filmovaniu. Inak v drvivej väčšine prípadov cestoval úplne sám, naľahko, a vďaka tomu sa k ľuďom dostal veľmi blízko. Sám si síce zraniteľnejší čo sa týka pri bezpečnosti, tak i pri kultúrnych rozdieloch, máš ale oveľa jednoduchší prístup k ľuďom ako jedincom. To Brom vedel, preto cestoval sám. A to sa mi na ňom páči. Trebárs známy publicista, spisovateľ a cestovateľ Joseph Kessel oceňoval Bromové dokumenty z ciest aj preto, že sú dielom jedného jediného muža: od kamery, cez scenár až po strih - okrem hudby robil takmer všetko.
Ako by si niekoľkými slovami pozval nielen bushmanov na svoju výstavu?
Príďte spoznať človeka, ktorý je v rovnakej lige ako Eduard Ingriš (hudobný skladateľ, dirigent, cestovateľ, filmový dokumentarista, kameraman a fotograf), cestovateľ a spisovateľ Miroslav Zikmund alebo Ernest Hemingway. Práve ten napríklad o Bromovi na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia vyhlásil, že jeho dokumentárne dielo ho radí medzi najpoprednejších spisovateľov. Poznali sa, obaja Afrike rozumeli, hoci každý ju vnímal inak, a navzájom sa veľmi rešpektovali. Príďte na Hemingwayovho kamaráta.
Bílý kanibal - výstava
2. 11. 2019 – 31. 1. 2020
Oblastní muzeum a galerie v Mostě
Príďte a spoznávajte. Počúvajte a pozerajte sa. Okolo vás je Afrika! Bromov tábor je hneď vedľa dediny. Snáď zahliadnete aj kráľa Angu, ktorý obvinil Broma z kanibalizmu. Možno tu ale vládne Lukenge, ktorý okázalo pohŕda všetkým belošským ... kto vie. Rybári v perejách Lulaby majú nastražené svoje obrie koše, do ktorých chytajú veľké ryby z pradávnej rieky. Už stáročia majú do koryta zatlčené koly v roztodivných konštrukciách ... Stačí jeden krok, a ste uprostred Afriky.
(Martin Šíl)
Kto je Martin ŠílCestovateľ, fotograf a muzikant, milovník a znalec Afriky. Za viac ako pätnásť rokov precestoval JAR, Namíbiu, Zambiu, Zimbabwe, Svazijsko, Mozambik alebo Botswanu, o ktorých tiež píše, točí zábery a rozpráva na prednáškach. Preložil do češtiny zbierku krováckých legiend, v roku 2017 viedol expedíciu k vodopádu Tugela Falls v Juhoafrickej republike, aby overil, či nejde o najvyšší vodopád sveta. BUSHMAN podporuje Martina Šíla na cestách už mnoho rokov.
