Radek Jaroš: Už chcem všetko robiť na pohodu
4. 3. 2021
Čo znamená, keď sa prvý Čech, ktorý zdolal všetky osemtisícovky a najvyššie vrcholy všetkých kontinentov, rozhodne pre izoláciu? Prečo outdoorová legenda nepohrdne ani golfom? A prečo mu aj po päťdesiatke jeho priatelia hovoria „Radeček“?
Zaraďuje sa medzi najuznávanejších horolezcov na svete. Veď prečo nie, keď je ešte len pätnástym z horolezcov, ktorí zdolali Korunu Himalájí, teda všetkých štrnásť osemtisícoviek sveta, bez použitia kyslíka. Naviac aj bez pomoci výškových nosičov. A k tomu pridal ešte Korunu sveta, sedem najvyšších vrcholov siedmich kontinentov.
Radek Jaroš to sakramentsky dobre vie, takže keď sa s ním rozprávaš, môžeš mať miestami pocit, že sa trochu vyťahuje. Lenže potom zistíš, koľko pokory za jeho športovými úspechmi stojí. A tiež že sebavedomie je jednou z dôležitých súčastí mixu vlastností, bez ktorých by to jednoducho nešlo. A to nielen z pohľadu fyzickej a psychickej náročnosti, ale aj tej finančnej. Keď máte sny, ktoré okrem mesiacov príprav na samotný výkon vyžadujú aj silné finančné zázemie, proste sa potrebuješ vedieť predať.
Radek si najväčšie sny splnil, ani po skompletizovaní Koruny Himalájí a sveta ale prázdnotu nepocítil. „Vôbec nie, práve naopak,“ usmieva sa Radek a popisuje, ako sa dostal k aktuálnemu projektu „Izolácia“. K nemu sa takisto dostaneme, tento rozhovor ale začal o izolácií úplne inak...
BUSHMAN: Ako prežíva človek ako ty súčasnú situáciu? Cestovať sa nedá...
RADEK: Nehovorím, že ma nemožnosť cestovania netrápi, ale doba je, aká je, a na druhej strane platí, že ako si to človek urobí, tak to má.
BUSHMAN: Čas nás núti zostať viacmenej v izolácii, nielen od ľudí. Pomáhajú ti to mentálne zvládať aj roky, keď si v horách trávil veľa času sústredený a odkázaný do značnej miery sám na seba?
RADEK: Asi áno. Aj pri tých dlhých izoláciách som vedel, že rovnako bude raz lepšie. Aj teraz bude raz lepšie. Navyše v sebe mám určitý vzdor a neposlušnosť, takže sa neriadim heslom „A kto mi to povolí“, ale skôr sa pýtam: „A kto mi to zakáže?“ A veľmi si zakazovať nenechám.
BUSHMAN: Nemá tento prístup korene v čase, keď si začínal s lezením? V osemnástich, za totality...
RADEK: Horolezcom dávalo aj za komančov lezenie určitú slobodu, pretože sme sa v skalách, na horách i napríklad v národných parkoch vydávali do miest, kam ostatní nemohli. A toto pokračuje. Naučilo ma to byť samostatným, spoliehať sa sám na seba. Nebáť sa prekračovať zákazy, riskovať. Keď to vztiahnem na túto dobu, tak vďaka tomu, že som samostatný, že bývam na kraji mesta, športujem, nemusím chodiť do kancelárie medzi ľudí, tak som rúško za celý čas, čo tu je covid, nemal v súčte ani tých osem hodín, tak ako ich má veľa ľudí na sebe denne. Celú jar som robil na záhrade, na nákupy chodila priateľka. Keď idem behať, na bicykel alebo do lesa, tak ma k rúšku nikto nedonúti, nie som blázon. Tú paniku, kedy uprostred lesa vidím rodinu s dvoma deťmi v rúškach a pritom spolu žijú doma v paneláku, som za svoju neprijal.
BUSHMAN: Keď si pokoril...
RADEK: Nepokoril! Nikto z nás nechce byť pokorený. Ani ženy nechcú byť pokorené, keď už, tak dobyjané. Keď si v tých horách a si proti nim takto maličký, tak tam nejde o pokorenie. Ak niekto môže dostať za uši, si to ty.
BUSHMAN: Jasne, teraz mi došlo, že v jednom rozhovore si hovoril, že ti Mount Everest umožnil naň vyliezť... V súvislosti s touto pokorou, mal si nejaké rituály pred ťažkými výstupmi?
RADEK: Pred výstupom som sa vždy zastavil na miestach s modlitebnými vlajočkami a šúchal ich v ruke. A potom aj cestou dole, akonáhle som sa vracal. A keď sa šlo napríklad týždeň a zrazu sa pred tebou objavil ten vrchol, spadla mi sánka: "Čo tam budem robiť?" Tak to som si čupol na zem, hladil ju a v duchu s horou hovoril. Keď som potom ale vliezol do steny, hneď som vedel, čo mám robiť; ako by som tam patril.
BUSHMAN: Keď ti hory umožnili vyliezť Korunu Himalájí a mal si za sebou tie najťažšie vrcholy, neprišla prázdnota? Že už nie je kam ďalej?
RADEK: Vôbec nie, práve naopak. Je pravda, že keď mi chýbali posledné štyri vrcholy, niekto mi hovoril: Tak či tak potom budeš robiť Korunu sveta. A ja som na to, prečo by som ju robil, veď sú to „sračky“. Samozrejme je to iný príbeh ako Koruna Himalájí, kde ide o extrém, vytrvalosť, šport a utrpenie. Ale „sračky“ tieto hory nie sú. Áno, Koruna sveta už je iná, aj keď napríklad Denali je tiež o horolezectve a výkonoch, ale zároveň som akciám dával inú hodnotu. Cestovanie. Tiež som po dvadsiatich rokoch, ktoré som obetoval osmitisícovkám, bol najstarší človek, ktorý to dokázal. V tej chvíli som si uvedomil, že svet je obrovský, hôr je neskutočné množstvo a sú to tie najkrajšie a najopustenejšie kúty našej planéty, kde žijú tí najpriateľskejší ľudia. Človeka teraz poznávanie napĺňa úplne iným spôsobom.
BUSHMAN: Pred rokom a pol padla aj Koruna sveta, ale ani tou to neskončilo...
RADEK: Nie, mám ďalší projekt: najizolovanejšie hory sveta. Dospel som k tomu vlastne náhodou, keď som na prelome rokov 2018 a 2019, kedy som chcel Aconcaguu spojiť s cestou po Južnej Ameriky so synom. Lenže on nakoniec odletel do Severnej Ameriky. Zostal som sám a niekto mi vtedy povedal, že bol na Veľkonočnom ostrove a že to bolo fantastické. Tak som si naň v rámci expedície odskočil, a keď som tam bol, vyliezol som na najvyššiu horu – vrchol sopky Maung Terevaka, 507 metrov nad morom. Išlo sa vo svahu, v hline po cestičke, kvôli tomu sa mi tam nechcelo, ale nakoniec som bol nadšený. Sedel som na vrchole, obzeral si celý ostrov s tajomnou históriou a najbližšiu pevninu vzdialenú 3700 kilometrov. Potom som vo wikipedii zistil, že ide o dvanástu najizolovanejšiu horu sveta. A došlo mi, že ich pred ňou musí byť ešte jedenásť. Tak som prišiel na projekt Izolácia. Sú tam zaujímavé ciele ako Havaj, Francúzska Polynézia, Kamčatka, Grónsko...
BUSHMAN: Predpokladám, že už to teraz bude hlavne o tom cestovaní. A že je ťažšie zháňať partnerov, ako keď ide o extrémne výkony.
RADEK: Samozrejme, extrémny výkon sa predáva lepšie. Nemať meno, ktoré som si vybudoval, bol by to problém. Ale on je to problém aj takto a v spojitosti s tým, čo sa deje, ešte bude. Veľa mojich partnerov bolo z outdooru alebo cestovky a všetci teraz doslova ryjú držky v krajine. Našťastie som do istej miery samostatný, takže aj s tými pár partnerov alebo sponzorov, ak mi nejakí zostanú, som schopný to robiť sám, aj za svoje. Úplne prvé expedície som si tiež platil, bol som spoločník v stavebnej firme, v určitej fáze som ale z firmy odišiel a prešiel na éru profesionálneho horolezca. Aby som sa dokázal dostatočne pripraviť, nielen fyzicky, potreboval som sa tomu jednoducho venovať naplno. Himalájske osmičky sa za svoje úplne robiť nedajú, ale ja som sa vďaka tomu naučil veľa ďalších vecí. Takže teraz vydávam kalendáre, píšem a vydávam si sám knižky a distribuujem ich. Keď na to príde, každá moja cesta je, povedzme, investícia, ktorú nejakým spôsobom dokážem alebo by som mal dokázať zhodnotiť.
BUSHMAN: Ako do tej tvojej skladačky zapadá golf? Nepríde ti to po toľkých výkonoch a adrenalínu trochu strata času?
RADEK: K tomu ma priviedli dve okolnosti. Keď som bol v roku 2008 so Zdeňkom Hrubým na expedícii Dhaulagiri – Anapurna a nakoniec z toho bola Dhaulagiri – Makalu, tak sme medzitým 14 dní čakali na materiál, pokiaľ nám ho donesli z prvej osmičky. A on chodil hrávať golf a jedovalo ma to, ako furt frajeril. No a potom som vďaka výstupu na K2 získal v roku 2014 Cenu Jiřího Stanislava-Guth Jarkovského pre najhodnotnejší športový výkon roka. A dostal som taký golfový bag aj s výbavou. Ráno sme vychádzali z hotela Pupp, kde sa vyhlasovanie konalo, ja golfový bag v podpazuší, za mnou blonďavá priateľka a za ňou borec tlačil zlatú klietku s batožinou. Niekto vtedy vyhlásil: Hej, koniec outdoorovej legendy. Keď to oveľa skrátim, začalo ma to baviť, je to o hlave, pri turnaji nachodíš desať, pätnásť kilometrov v krásnej prírode. No a vlani som išiel jednu golfovú tour a nakoniec som ju celú vyhral.
BUSHMAN: Keby si mohol začať so športom znova, išiel by si do toho rovnako?
RADEK: Nikdy nehovor nikdy. Ale ja mám obrovskú výhodu, že som v živote robil a viem veľa športov, bol som aj volejbalista, hral dobre basketbal, jazdil divokú vodu alebo som v Austrálii absolvoval Crocodille Trophy, jeden z vyhlásených extrémnych pretekov na horských bicykloch. Či som bol kedy na niečo pyšný, tak že som takto všestranný. Zároveň to je samozrejme mínus. Všetko ma baví, ale zároveň to vylučuje, že sa dostanem na špičkovú úroveň. Čo ma ale nedeptá a aj vzhľadom k svojmu veku už chcem všetko robiť na pohodu. Už nemám motiváciu sedieť päť hodín denne na bicykli, aby som natrénoval na preteky, kde so mnou aj tak nakoniec v kategórii pôjde borec, ktorý jazdil Tour de France a je jasné, že ho nikdy neporazím. Môžem jednoducho robiť čokoľvek: keď bude pršať a nepôjdem liezť, môžem vliezť do kajaku a ísť divokú rieku. Keď sa voda upokojí a bude krásne, sadnem na horský bicykel. A keď nebudem mať náladu, pôjdem na golfový turnaj. A samozrejme prím hrá skalné lezenie.
BUSHMAN: A nejakú prezývku máš? Ako ti hovoria priatelia?
RADEK: Neuveriteľné je, že veľa ľudí mi hovorí „Radeček“. Začal mi tak hovoriť v osemnástich rokoch môj vtedajší spolulezec a zároveň prvý sponzor so svojou ženou. A veľa ľudí mi tak hovorí dodnes, hoci mi ťahá už na šesťdesiat.
„Značku som zaregistroval ihneď v jej začiatkoch a kapsáče Bushman patrili okamžite k mojej top cestovateľskej výbave. V rámci svojej športovej činnosti v horách som nadviazal spoluprácu s mnohými ďalšími firmami, ale poslednú dobu som sa vrátil opäť aj k Bushmanu. Bavlna je jednoducho bavlna. Navyše, čo si budeme hovoriť, je to predsa len ,chlapská‘ značka. Patrí prirodzene k outdooru a do prírody. Možno to niekoho prekvapí, ale obľúbil som si ju aj ako golfovú výbavu.“
Aktuálny projekt Radka Jaroša, ktorý tvorí 15 najizolovanejších vrcholov na planéte. Izolácia sa definuje ako najmenšia vzdialenosť vrcholu k miestu s vyššou nadmorskou výškou. Najizolovanejšou horou sveta je Mount Everest a do zoznamu patrí aj všetkých sedem vrcholov Koruny sveta.
Trička BUSHMAN s tematickou potlačou k projektu nájdeš v e-shope Radka Jaroša.
Radek Jaroš to sakramentsky dobre vie, takže keď sa s ním rozprávaš, môžeš mať miestami pocit, že sa trochu vyťahuje. Lenže potom zistíš, koľko pokory za jeho športovými úspechmi stojí. A tiež že sebavedomie je jednou z dôležitých súčastí mixu vlastností, bez ktorých by to jednoducho nešlo. A to nielen z pohľadu fyzickej a psychickej náročnosti, ale aj tej finančnej. Keď máte sny, ktoré okrem mesiacov príprav na samotný výkon vyžadujú aj silné finančné zázemie, proste sa potrebuješ vedieť predať.
Radek si najväčšie sny splnil, ani po skompletizovaní Koruny Himalájí a sveta ale prázdnotu nepocítil. „Vôbec nie, práve naopak,“ usmieva sa Radek a popisuje, ako sa dostal k aktuálnemu projektu „Izolácia“. K nemu sa takisto dostaneme, tento rozhovor ale začal o izolácií úplne inak...
BUSHMAN: Ako prežíva človek ako ty súčasnú situáciu? Cestovať sa nedá...
RADEK: Nehovorím, že ma nemožnosť cestovania netrápi, ale doba je, aká je, a na druhej strane platí, že ako si to človek urobí, tak to má.
BUSHMAN: Čas nás núti zostať viacmenej v izolácii, nielen od ľudí. Pomáhajú ti to mentálne zvládať aj roky, keď si v horách trávil veľa času sústredený a odkázaný do značnej miery sám na seba?
RADEK: Asi áno. Aj pri tých dlhých izoláciách som vedel, že rovnako bude raz lepšie. Aj teraz bude raz lepšie. Navyše v sebe mám určitý vzdor a neposlušnosť, takže sa neriadim heslom „A kto mi to povolí“, ale skôr sa pýtam: „A kto mi to zakáže?“ A veľmi si zakazovať nenechám.
BUSHMAN: Nemá tento prístup korene v čase, keď si začínal s lezením? V osemnástich, za totality...RADEK: Horolezcom dávalo aj za komančov lezenie určitú slobodu, pretože sme sa v skalách, na horách i napríklad v národných parkoch vydávali do miest, kam ostatní nemohli. A toto pokračuje. Naučilo ma to byť samostatným, spoliehať sa sám na seba. Nebáť sa prekračovať zákazy, riskovať. Keď to vztiahnem na túto dobu, tak vďaka tomu, že som samostatný, že bývam na kraji mesta, športujem, nemusím chodiť do kancelárie medzi ľudí, tak som rúško za celý čas, čo tu je covid, nemal v súčte ani tých osem hodín, tak ako ich má veľa ľudí na sebe denne. Celú jar som robil na záhrade, na nákupy chodila priateľka. Keď idem behať, na bicykel alebo do lesa, tak ma k rúšku nikto nedonúti, nie som blázon. Tú paniku, kedy uprostred lesa vidím rodinu s dvoma deťmi v rúškach a pritom spolu žijú doma v paneláku, som za svoju neprijal.
BUSHMAN: Keď si pokoril...
RADEK: Nepokoril! Nikto z nás nechce byť pokorený. Ani ženy nechcú byť pokorené, keď už, tak dobyjané. Keď si v tých horách a si proti nim takto maličký, tak tam nejde o pokorenie. Ak niekto môže dostať za uši, si to ty.
BUSHMAN: Jasne, teraz mi došlo, že v jednom rozhovore si hovoril, že ti Mount Everest umožnil naň vyliezť... V súvislosti s touto pokorou, mal si nejaké rituály pred ťažkými výstupmi?RADEK: Pred výstupom som sa vždy zastavil na miestach s modlitebnými vlajočkami a šúchal ich v ruke. A potom aj cestou dole, akonáhle som sa vracal. A keď sa šlo napríklad týždeň a zrazu sa pred tebou objavil ten vrchol, spadla mi sánka: "Čo tam budem robiť?" Tak to som si čupol na zem, hladil ju a v duchu s horou hovoril. Keď som potom ale vliezol do steny, hneď som vedel, čo mám robiť; ako by som tam patril.
BUSHMAN: Keď ti hory umožnili vyliezť Korunu Himalájí a mal si za sebou tie najťažšie vrcholy, neprišla prázdnota? Že už nie je kam ďalej?RADEK: Vôbec nie, práve naopak. Je pravda, že keď mi chýbali posledné štyri vrcholy, niekto mi hovoril: Tak či tak potom budeš robiť Korunu sveta. A ja som na to, prečo by som ju robil, veď sú to „sračky“. Samozrejme je to iný príbeh ako Koruna Himalájí, kde ide o extrém, vytrvalosť, šport a utrpenie. Ale „sračky“ tieto hory nie sú. Áno, Koruna sveta už je iná, aj keď napríklad Denali je tiež o horolezectve a výkonoch, ale zároveň som akciám dával inú hodnotu. Cestovanie. Tiež som po dvadsiatich rokoch, ktoré som obetoval osmitisícovkám, bol najstarší človek, ktorý to dokázal. V tej chvíli som si uvedomil, že svet je obrovský, hôr je neskutočné množstvo a sú to tie najkrajšie a najopustenejšie kúty našej planéty, kde žijú tí najpriateľskejší ľudia. Človeka teraz poznávanie napĺňa úplne iným spôsobom.
BUSHMAN: Pred rokom a pol padla aj Koruna sveta, ale ani tou to neskončilo...RADEK: Nie, mám ďalší projekt: najizolovanejšie hory sveta. Dospel som k tomu vlastne náhodou, keď som na prelome rokov 2018 a 2019, kedy som chcel Aconcaguu spojiť s cestou po Južnej Ameriky so synom. Lenže on nakoniec odletel do Severnej Ameriky. Zostal som sám a niekto mi vtedy povedal, že bol na Veľkonočnom ostrove a že to bolo fantastické. Tak som si naň v rámci expedície odskočil, a keď som tam bol, vyliezol som na najvyššiu horu – vrchol sopky Maung Terevaka, 507 metrov nad morom. Išlo sa vo svahu, v hline po cestičke, kvôli tomu sa mi tam nechcelo, ale nakoniec som bol nadšený. Sedel som na vrchole, obzeral si celý ostrov s tajomnou históriou a najbližšiu pevninu vzdialenú 3700 kilometrov. Potom som vo wikipedii zistil, že ide o dvanástu najizolovanejšiu horu sveta. A došlo mi, že ich pred ňou musí byť ešte jedenásť. Tak som prišiel na projekt Izolácia. Sú tam zaujímavé ciele ako Havaj, Francúzska Polynézia, Kamčatka, Grónsko...
BUSHMAN: Predpokladám, že už to teraz bude hlavne o tom cestovaní. A že je ťažšie zháňať partnerov, ako keď ide o extrémne výkony.RADEK: Samozrejme, extrémny výkon sa predáva lepšie. Nemať meno, ktoré som si vybudoval, bol by to problém. Ale on je to problém aj takto a v spojitosti s tým, čo sa deje, ešte bude. Veľa mojich partnerov bolo z outdooru alebo cestovky a všetci teraz doslova ryjú držky v krajine. Našťastie som do istej miery samostatný, takže aj s tými pár partnerov alebo sponzorov, ak mi nejakí zostanú, som schopný to robiť sám, aj za svoje. Úplne prvé expedície som si tiež platil, bol som spoločník v stavebnej firme, v určitej fáze som ale z firmy odišiel a prešiel na éru profesionálneho horolezca. Aby som sa dokázal dostatočne pripraviť, nielen fyzicky, potreboval som sa tomu jednoducho venovať naplno. Himalájske osmičky sa za svoje úplne robiť nedajú, ale ja som sa vďaka tomu naučil veľa ďalších vecí. Takže teraz vydávam kalendáre, píšem a vydávam si sám knižky a distribuujem ich. Keď na to príde, každá moja cesta je, povedzme, investícia, ktorú nejakým spôsobom dokážem alebo by som mal dokázať zhodnotiť.
BUSHMAN: Ako do tej tvojej skladačky zapadá golf? Nepríde ti to po toľkých výkonoch a adrenalínu trochu strata času?RADEK: K tomu ma priviedli dve okolnosti. Keď som bol v roku 2008 so Zdeňkom Hrubým na expedícii Dhaulagiri – Anapurna a nakoniec z toho bola Dhaulagiri – Makalu, tak sme medzitým 14 dní čakali na materiál, pokiaľ nám ho donesli z prvej osmičky. A on chodil hrávať golf a jedovalo ma to, ako furt frajeril. No a potom som vďaka výstupu na K2 získal v roku 2014 Cenu Jiřího Stanislava-Guth Jarkovského pre najhodnotnejší športový výkon roka. A dostal som taký golfový bag aj s výbavou. Ráno sme vychádzali z hotela Pupp, kde sa vyhlasovanie konalo, ja golfový bag v podpazuší, za mnou blonďavá priateľka a za ňou borec tlačil zlatú klietku s batožinou. Niekto vtedy vyhlásil: Hej, koniec outdoorovej legendy. Keď to oveľa skrátim, začalo ma to baviť, je to o hlave, pri turnaji nachodíš desať, pätnásť kilometrov v krásnej prírode. No a vlani som išiel jednu golfovú tour a nakoniec som ju celú vyhral.
BUSHMAN: Keby si mohol začať so športom znova, išiel by si do toho rovnako?RADEK: Nikdy nehovor nikdy. Ale ja mám obrovskú výhodu, že som v živote robil a viem veľa športov, bol som aj volejbalista, hral dobre basketbal, jazdil divokú vodu alebo som v Austrálii absolvoval Crocodille Trophy, jeden z vyhlásených extrémnych pretekov na horských bicykloch. Či som bol kedy na niečo pyšný, tak že som takto všestranný. Zároveň to je samozrejme mínus. Všetko ma baví, ale zároveň to vylučuje, že sa dostanem na špičkovú úroveň. Čo ma ale nedeptá a aj vzhľadom k svojmu veku už chcem všetko robiť na pohodu. Už nemám motiváciu sedieť päť hodín denne na bicykli, aby som natrénoval na preteky, kde so mnou aj tak nakoniec v kategórii pôjde borec, ktorý jazdil Tour de France a je jasné, že ho nikdy neporazím. Môžem jednoducho robiť čokoľvek: keď bude pršať a nepôjdem liezť, môžem vliezť do kajaku a ísť divokú rieku. Keď sa voda upokojí a bude krásne, sadnem na horský bicykel. A keď nebudem mať náladu, pôjdem na golfový turnaj. A samozrejme prím hrá skalné lezenie.
BUSHMAN: A nejakú prezývku máš? Ako ti hovoria priatelia?RADEK: Neuveriteľné je, že veľa ľudí mi hovorí „Radeček“. Začal mi tak hovoriť v osemnástich rokoch môj vtedajší spolulezec a zároveň prvý sponzor so svojou ženou. A veľa ľudí mi tak hovorí dodnes, hoci mi ťahá už na šesťdesiat.
- Viac o Radkovi Jarošovi a jeho projektoch nájdeš na stránkach www.radekjaros.cz.
Radek Jaroš: BUSHMAN je „chlapská značka“
„Značku som zaregistroval ihneď v jej začiatkoch a kapsáče Bushman patrili okamžite k mojej top cestovateľskej výbave. V rámci svojej športovej činnosti v horách som nadviazal spoluprácu s mnohými ďalšími firmami, ale poslednú dobu som sa vrátil opäť aj k Bushmanu. Bavlna je jednoducho bavlna. Navyše, čo si budeme hovoriť, je to predsa len ,chlapská‘ značka. Patrí prirodzene k outdooru a do prírody. Možno to niekoho prekvapí, ale obľúbil som si ju aj ako golfovú výbavu.“
Koruna Himálají
Štrnásť najvyšších hôr našej planéty presahujúcich svojou výškou hranicu ôsmich tisíc metrov. Stáť na všetkých ich hlavných vrcholoch bez kyslíkových prístrojov sa pred Radkom podarilo iba štrnástim horolezcom z celého sveta. Veľa tých, ktorí sa za týmto snom vydali, ho nikdy nedosiahli. Radek Jaroš sa po zdolaní K2 v roku 2014 stal tým pätnástym na svete a zároveň prvým Čechom, ktorý ho dosiahol.- Mount Everest (8848 m), 2 pokusy, vrchol dosiahnutý 19. mája 1998
- Kanchenjunga (8586 m), 2 pokusy, vrchol dosiahnutý 15. mája 2002
- Broad Peak (8051 m), vrchol dosiahnutý 18. júla 2003
- Cho Oyu (8201 m), vrchol dosiahnutý 10. mája 2004
- Shishapangma (8027 m), vrchol dosiahnutý 9. októbra 2004
- Nanga Parbat (8126 m), vrchol dosiahnutý 28. júna 2005
- Dhaulagiri (8167 m), 2 pokusy, vrchol dosiahnutý 1. mája 2008
- Makalu (8485 m), vrchol dosiahnutý 21. mája 2008
- Manaslu (8163 m), vrchol dosiahnutý 29. apríla 2009
- Gasherbrum II (8035 m), vrchol dosiahnutý 17. júla 2010
- Gasherbrum I (8080 m), vrchol dosiahnutý 28. júla 2010
- Lhotse (8516 m), vrchol dosiahnutý 19. mája 2011
- Annapurna (8091 m), vrchol dosiahnutý 6. mája 2012
- K2 (8611 m), 5 pokusů, vrchol dosiahnutý 26. júla 2014
Koruna sveta
Sedem najvyšších vrcholov siedmich kontinentov, ktorých zoznam prvýkrát definoval v 80. rokoch 20. storočia horolezec Richard Bass a modifikoval Reinhold Messner. Radek Jaroš spojil oba zoznamy a je spoločne práve s Messnerom jediný, komu sa podarilo skompletizovať Korunu sveta a Himaláje, všetko bez použitia kyslíka.- Mount Everest (8848 m), 19. mája 1998 (Ázia)
- Denali (6190 m), 31. mája 2016 (Severná Amerika)
- Elbrus (5642 m), 4. októbra 2016 (Európa)
- Kosciuzsko (2228 m), 29. augusta 2017 (Austrália)
- Vinson Massif (4892 m), 25. decembra 2017 (Antarktída)
- Aconcagua (6962 m), 4. januára 2019 (Južná Amerika)
- Kilimandžáro (5895 m), 1. októbra 2019 (Afrika)
- Mont Blanc (4809 m) 1994 (Európa)
Najizolovanejšie hory sveta
Aktuálny projekt Radka Jaroša, ktorý tvorí 15 najizolovanejších vrcholov na planéte. Izolácia sa definuje ako najmenšia vzdialenosť vrcholu k miestu s vyššou nadmorskou výškou. Najizolovanejšou horou sveta je Mount Everest a do zoznamu patrí aj všetkých sedem vrcholov Koruny sveta.Trička BUSHMAN s tematickou potlačou k projektu nájdeš v e-shope Radka Jaroša.
