Rybár, zálesák a študent Matěj Houška: Podstatou všetkého je, aby si každý našiel koníček, ktorý ho bude napĺňať

Matěj; ako sa to zbehne, že sa z gymnazistu v tak krátkom čase stane rybárske eso? Môžeš nám to nejako zhrnúť?

Všetko prichádzalo postupne. Odmalička som úplne miloval lov pstruhov na svojom domovskom potoku, kde vyrastal už môj dedo. Chodil som prevažne s mamkou a keďže mamka nerybárči, tak si zaobstarala malý foťák. Ja som si chytal pstruhy a ona medzitým fotila okolitú prírodu. No a jedného dňa nás napadlo, prečo to moje chytanie, ktoré ma tak napĺňa, nenatočiť a neukázať ostatným. Tak teda vzniklo moje úplne prvé video a zároveň prvý diel seriálu S Matějom u vody. Vzhľadom na to, že to malo u ľudí veľmi pozitívne ohlasy, natočili sme ešte lov perlínov na rybníku – tak som totiž v troch rokoch s rybárčením začínal. Následne prišiel veľký zlom, pretože som natočil prvý diel seriálu Zabudnuté revíry, čo malo veľký úspech. Začalo sa o tom písať v médiách a ja som si vtedy uvedomil, že chcem v natáčaní pokračovať a vymýšľať nové, zaujímavé námety. No, a potom už to šlo ráz naraz 😊. Začal som písať články do českých i zahraničných rybárskych časopisov (články o Zabudnutých revíroch budú teraz vychádzať aj v najčítanejšom rybárskom magazíne v Nemecku*, pozn. redakcie).


Takže si nielen rybár a milovník prírody, ale aj spisovateľ …

Vlastne trochu áno 😉. Práve tvorba článkov mi výrazne pomohla k tomu, aby som napísal svoju prvú knihu s názvom Zabudnuté revíry. Pocit, že svoje dobrodružstvá z prírody opisujem – v dnešnej dobe internetu – aj do časopisov a kníh, rozhodne stojí za to. Neskutočne ma bavia aj prednášky, ktoré organizujem; rozprávať ľuďom o svojich zážitkoch, či už na besedách, veľtrhoch, stál som dokonca aj v pražskej O2 Arene. Krásny zážitok. Vďaka tomu som spoznal aj množstvo nových skvelých ľudí a hlavne je pre mňa obrovskou motiváciou, že sa to páči takému množstvu ľudí naprieč rôznymi odbormi.


Houškovic klan alebo Team 2010 si získava pozornosť ľudí nielen medzi rybármi. Ako táto vaša manufaktúra vlastne funguje? Kto má akú rolu? 😉Môžete nám to priblížiť?

Náš Team 2010 založili tatko s bratmi po mnohoročnom rybárčení. Jeho názov Team symbolizuje našu rodinu a 2010 rok založenia. Ja som sa pri Teame 2010 motal už od svojich troch rokov, ale oficiálne som sa stal plnohodnotným členom až v deň, keď som zložil rybárske skúšky, teda v ôsmich rokoch, v roku 2016. A ako perličku môžem povedať, že som svojím príchodom všetko úplne zmenil 😉. Pôvodne sa tím venoval výhradne modernému štýlu lovu kaprov, ale teraz robíme nielen viac rybárskych disciplín, ale aj zálesáctvo. V našom tíme musí každý priložiť ruku k dielu. Od vymyslenia námetu, scenára, až po kameru, muziku a editáciu končiac. Ja sa osobne zaoberám predovšetkým prácou pred kamerou, písaním scenárov a teraz aj strihu našich krátkych videí (reels). Dnes už by na toľko aktivít náš rodinný tím sám nestačil, ale pomáha nám množstvo kamarátov, známych, našich partnerov a k mojej obrovskej radosti po novom aj Bushman. To mi umožňuje tvoriť naozaj slobodne.


Keď už si načal tému našej vzájomnej spolupráce, ktorú si mimochodom naozaj úprimne vážime… Čím ťa BUSHMAN najviac zaujal?

Poznám BUSHMAN naozaj od malička, vlastne som sa aj vždy obliekal podľa jeho štýlu a samozrejme som v minulosti mal aj niekoľko výrobkov od Bushmana. Kontaktovalo ma mnoho firiem so záujmom o spoluprácu, ale môžem s pokojným svedomím prezradiť, že som väčšinu odmietol práve v nádej, že v budúcnosti možno vyjde vzájomná spolupráca s Bushmanom. Aj preto mám zo spolupráce takú radosť! Navyše nás spájajú spoločné hodnoty – radosť zo života, cestovanie, dobrodružstvo i rešpekt k prírode, čo je pre mňa úplne kľúčové.


A ktorý BUSHMAN produkt je tvoje eso v rukáve? 

Jednoznačne košele BUSHMAN, v ktorých sa cítim pohodlne, či už je horúco, alebo prší. Je to presne môj štýl. Nosím ich do lesa, na ryby, pri prednáškach aj na veľtrhy. A keď sa k tomu ešte pridá váš kožený klobúk, nemá to ani jedinú chybu. Popravde ale musím priznať, že keď vojdem do predajne BUSHMAN, páči sa mi úplne všetko 😉.


Hľadať zabudnuté alebo doposiaľ neobjavené miesta, pre rybárčenie ako stvorené – kto prišiel s týmto nápadom?

Projekt Zabudnuté revíry vznikol vlastne úplne náhodou. V roku 2019 sme boli s bráchom na jednej z našich zálesáckych výprav. Prechádzali sme krásnou divokou prírodou a pred nami sa v lese objavil nádherný rybník, celkom skrytý, zabudnutý. Hneď mi bolo jasné, že sem určite žiadni rybári nechodia, a tak ma zaujímalo, či sa tu aj tak môžu nejaké ryby vyskytovať. Bolo mi jasné, že uloviť na takom mieste rybu je pre rybárov veľmi veľká a zložitá výzva, avšak pre mňa osobne zároveň ten najvzácnejší úlovok – ryba, ktorá ešte nikdy nebola na háčiku... Spomenul som si, ako mi brat o takých revíroch rozprával, na jednom podobnom sa mu dokonca podarilo uloviť aj kapra, vážiaceho cez 7 kg. No a nápad "Zabudnuté revíry" bol na svete 😉.


Ktoré z takých miest ťa uchvátilo najviac a prečo?

To je naozaj veľmi zložitá otázka 😊. Každý takýto revír je úplne výnimočný. Či už svojou krajinou, históriou, alebo príbehy, ktoré sa tu v minulosti odohrávali. Najväčšie zážitky, na ktoré do smrti nezabudnem, sa ale určite spája s 10. dielom Zabudnutého revíru. Tento revír ležal uprostred nádhernej prírody, okolo boli iba lesy, lúky, polia a hlavne pokoj. Navyše som si pri natáčaní splnil sen – postavil som si plť a z nej chytal. Misiu sa podarilo splniť, ulovil som nádherného amura a musím povedať, že by som si to dobrodružstvo bez váhania zopakoval!


Tak ma napadá, ješ ryby? 😉

Ak nepočítam rybie filé v školskej jedálni, čo sa asi ani k rybe prirovnať nedá 😉, dávam si väčšinou len kapra na Vianoce, a toho musí navyše doniesť mamka z práca ako firemný vianočný darček. Ja totiž všetky ryby púšťam späť do ich domovov. Rozhodne ale nemám vôbec nič proti rybárom, ktorí si občas nejakú tú rybu vezmú aj domov k jedenie– ryba je zdravá a dobrá, takže na tom nie je nič zlé. Každopádne ja pri svojich výpravách radšej zostanem pri špekáčikoch 😉.


Keby si mal vybrať jednu jedinú radu, ktorú by si rád prezradil začínajúcim rybárom – aká by to bola?

Všeobecne: podstata všetkého je, aby si každý našiel koníček, ktorý ho bude baviť a napĺňať. Je úplne jedno, čo to bude. Každopádne ja som rybár a zálesák, takže vyraziť do prírody všetkým vrelo odporúčam. Príroda je totiž mocná čarodejnica a evolúcia, jej kúzelná palička, nás bude navždy prekvapovať a fascinovať.


Okrem rybárčenia, točenia videí a množstva ďalších aktivít tiež študuješ gymnázium. Rozmýšľal si niekedy o tom, čo bude potom – za pár rokov?

Určite! Chcel by som sa naozaj naplno venovať športovému rybolovu a zálesáctvu – chytanie u nás aj v zahraničí, natáčanie filmov, písanie kníh, článkov aj prednáškam. Aby som však mohol zostať nezávislý, mojím cieľom je vyštudovať práva, aby som raz mohol mať svoju vlastnú právnickú kanceláriu. Pokiaľ by sa mi to podarilo všetko skĺbiť, bol by to môj ideálny svet. Jeden dva dni v týždni právnik a zvyšok týždňa len rybárčiť 😉. Teraz ma ale ešte čakajú 4 roky na gymply, kde mám naozaj skvelých kamarátov i učiteľov a za to som veľmi vďačný. Užívam si každý deň aj so všetkým, čo prináša!